ODNOŽOVANIE TRÁV

Odnožovanie tráv je kľúčový proces pri udržiavaní zdravého a hustého trávneho porastu. Táto vlastnosť zabezpečuje tvorbu nových výhonkov trávy, čo umožňuje rozšírenie a obnovu trávnatej plochy. Odnožovanie tráv podporuje silný a odolný koreňový systém a zabraňuje vzniku holých miest v trávniku.

ROZDELENIE TRÁV Z HĽADISKA STAVBY RASTLINY

Z hľadiska štruktúry rastliny môžeme trávy rozdeliť na trsnaté a výběžkaté.

TRSNATÉ TRÁVY

Trsnaté trávy tvoria trs odnoží (výhonkov), ktoré spolu vytvárajú rastlinu. Trávnik je tak zložený predovšetkým z krátkych sterilných výhonkov ktoré sa skladajú prevažne z listov. Ich stonky sú skrátené na minimum.

Vývoj a rast stonky sa spúšťa obvykle po tom keď tieto výhonky prežijú jednu zimu. Stonka sa začne predlžovať a pôvodne krátky sterilný výhonok sa premení na plodný stebelný výhonok na ktorom sa vytvorí plnohodnotné kvetenstvo. Po dozretí semien tento výhonok odumrie a trs sa zaplní novými. Dĺžka života krátkych výhonkov je maximálne 1,5 roka a odumierajú bez ohľadu na to či dozrejú do plodného výhonku alebo je trávnik skôr skosený alebo spásaný.

Podiel plodných stebelných výhonkov býva rozličný, závisí od druhu tráv a spôsobu starostlivosti o trávnik. V trávnikoch nie sú stonky so semenami veľmi žiaduce, pretože počas ich dozrievania (v júli) sú zostatky skosených stoniek hrubé, schnú a trávniky aj pri dobrej starostlivosti vyzerajú horšie ako inokedy.

VÝBEŽKATÉ TRÁVY

Výběžkaté trávy okrem trsov ako u trsnatých tráv tvoria naviac aj horizontálne rastúce stonky, tzv. stolóny (nadzemné výbežky) alebo rizómy (podzemné výbežky), ktorými sa šíria do okolia.

Podzemné výbežky (rizómy) sú stonky, ktoré rastú vodorovne pod povrchom pôdy a ich listy sú redukované na krátke šupiny. Z pazúch týchto šupín vyrastajú nové odnože tráv, ktoré zakorenia, vytvoria nové dcérske trsy a vegetatívne sa rozmnožujú. Takýmto vetvením tieto tzv. rhizomatické trávy vyplňujú prázdne miesta v trávnikoch. Dĺžka výbežkov ich množstvo a veľkosť nových trsov závisí predovšetkým od druhu i keď do istej miery aj od odrody a ekologických podmienok.

Niektoré trávy tvoria nadzemné výbežky, známe ako stolóny, ktoré sa tvoria a rastú podobne ako rhizómy ale plazia sa po povrchu pôdy a plytko zakoreňujú. Bez príslušných pestovateľských zásahov tieto stolóny spolu s odumretými časťami trávy môžu tvoriť vrstvu na povrchu pôdy až niekoľko centimetrov hrubú. V trávnikárstve sa tejto vrstve hovorí plsť. Plsť zhoršuje prienik vody do pôdy, obmedzuje absorpciu živín z hnojív, znižuje zakoreňovanie nových nadzemných výhonkov alebo rastlín zo semena a zvyšuje riziko napadnutia trávnika hubovými ochoreniami.

Všetky druhy výhonkov a výbežkov rastú z púčikov v pazuchách prízemných listov materského trsu ( tzv. odnožovacích uzlín) alebo z uzlín (nodov) stolónov a rizómov. Odnožovanie tráv má zásadný význam pre vytvorenie hustého a kompaktného porastu a jeho regeneráciu po poškodení. Nadzemné časti rastlín vytvárajú podľa hustoty, výšky porastu a pevnosti tkanív tzv. vankúšový efekt, ktorý chráni odnožovacie uzly tráv pred mechanickým poškodením pri pohybe po trávniku.

Nové odnože môžu vznikať takmer po celý rok s výnimkou obdobia veľkého sucha alebo mrazov. Optimálna teplota pre odnožovanie je 15 °C. Priaznivé je aj silnejšie slnečné žiarenie a kratší deň. Prvá obdobia intenzívneho odnožovania začína podľa počasia koncom marca až začiatkom apríla a znižuje sa od tvorby stonku po kvitnutie tráv (v polovici mája). Tam, kde je vysoký podiel generatívnych odnoží a porast nie je včas skosený, môžu stonky vyťažovať zásoby z vegetatívnych odnoží, ktoré potom slabnú a odumierajú. Druhé obdobie intenzívneho odnožovania začína koncom leta.

Nekosené trávy by odkvitli a vytvorili zrelé semená. V tejto dobe je odnožovanie slabšie ako na jar a viac závisí na rastových podmienkach. „U často kosených intenzívnych trávnikov sa tieto obdobia intenzívneho odnožovania neprejavujú tak výrazne. U výběžkatých druhov tráv je obvykle menšia periodickosť odnožovania – odnožujú takmer nepretržite v závislosti od ekologických podmienok. Intenzita odnožovania závisí aj od druhu a odrody a je podporovaná pravidelným kosením pri súčasnom dostatočnom zásobovaní vodou a živinami.

ROZDELENIE TRÁV PODĽA SPÔSOBU ODNOŽOVANIA

Podľa spôsobu odnožovania (intravaginálne, extravaginálne) a smeru rastu nových vertikálnych alebo horizontálnych výhonkov vznikajú voľné alebo husté trsy.

Trávy sa potom delia na husto alebo voľne trsnaté a výběžkaté (s nadzemnými, podzemnými alebo oboma typmi výhonkov).

HUSTO TRSNATÉ TRÁVY

Husto trsnaté trávy tvoria jednotlivé kompaktné vystupujúce trsy. Sami nie sú schopné vytvoriť trvale zapojený porast. Odnožovacie uzliny sú hlboko ukryté pod povrchom pôdy (až 50 mm alebo viac). Tým sa prispôsobujú menej priaznivým podmienkam, ako sú suchá, horúčavy, požiare alebo mrazy. Ich počiatočný vývoj zo semena je pomalý a sú trvalé (10–70 rokov).

VOĽNE TRSNATÉ TRÁVY

Voľne trsnaté trávy tvoria riedke trsy a majú plytšie uložené odnožovacie uzliny. Ich porast sa preto spája ľahšie ako u husto trsnatých druhov a to najmä pri vyššej frekvencii kosenia. Vývoj zo semena je rýchlejší a rastliny dosahujú plný vývoj v druhom až tretom roku vegetácie. Ich trvanlivosť je obmedzená (1–10 rokov). Nie sú tak odolné voči stresu a sú náročnejšie na živiny a vodu. Pri intenzívnom ošetrení sa dobre rozrastajú po kosení. Napriek tomu ani tieto druhy nie sú schopné vytvárať trvale zapojené porasty.

VÝBEŽKATÉ DRUHY TRÁV

Výběžkaté druhy tráv sa plošne šíria nadzemnými alebo podzemnými výbežkami, vytvárajú spojité porasty a vyplňujú voľné miesta medzi trsnatými druhmi.

Počiatočný vývoj zo semena je pomalý. Plný vývin sa dosahuje obvykle v treťom až štvrtom roku vegetácie a vytvárajú obvykle menej plodných výhonkov. Sú veľmi trvanlivé a za priaznivých podmienok môže rastlina zostať na stanovisku desiatky až stovky rokov.

Druhy s nadzemnými výbežkami (napríklad psinček psí, psinček výbežkatý ssp. stolonifera) sú náročnejšie na závlahu a vlhkosť pôdy v povrchových vrstvách. Druhy s podzemnými výbežkami môžu tvoriť krátke výbežky (50–100 mm) ktoré vytvárajú veľmi riedke trsy a obsadzujú nepravidelnú plochu. Druhy s dlhými podzemnými výbežkami (0,2–1 m) obsadzujú vždy väčšiu plochu (až niekoľko m2). Niektoré druhy tráv tvoria ako nadzemné tak aj podzemné výbežky.