PÔDNE PODMIENKY

Pôdne podmienky sú pri pestovaní trávnikov kľúčovým faktorom a najmä vegetačná vrstva kde sa nachádza väčšina koreňového systému rastlín. Táto vrstva je ekvivalentom tmavej orničnej pôdy, ktorá podporuje zdravý rast trávy. Pri zakladaní intenzívnych trávnikov sa často uprednostňuje umelo vrstvený pôdny profil kde sú materiály starostlivo zmiešané a upravené na dosiahnutie optimálnych pôdnych podmienok pre rast trávy. Tento prístup je zvlášť dôležitý pri ihriskových trávnikoch kde je potrebné zabezpečiť konzistentnú hernú kvalitu bez ohľadu na počasie.

VEGETAČNÁ VRSTVA

Minimálna hĺbka vegetačnej vrstvy je 120–150 mm. Je však rozdiel či pod touto vrstvou leží prirodzená pôdna spodina, piesok alebo štrk alebo izolačné vrstvy strechy. Pretože to má vplyv na vodný a vzdušný režim pôdy a možnosť rastlín čerpať vodu a živiny aj z hlbších vrstiev. Na zrnitosti zložení materiálov totiž závisí priepustnosť a vodozadržnosť všetkých vrstiev a teda v konečnom dôsledku vyhovujúce pôdne podmienky. Čím je podiel jemnejších prachových a ílovitých častíc v substráte väčší, tým väčšia je vodozadržnosť materiálu a menšia vodopriepustnosť. Znamená to menšie nároky na častú závlahu ale pomalšie vsakovanie vody po dažďoch.

Podľa toho rozlišujeme pôdy piesočnaté (ľahké), hlinité (stredné) alebo ílovité (ťažké). Pre bežné okrasné a rekreačné trávniky sú najvhodnejšie pôdy stredné – hlinitopiesočnaté až hlinité (ílovito hlinité).

VODOZADRŽNOSŤ

Vodozadržnosť substrátu zvyšuje organická hmota ktorá bráni jeho nadmernému zhutňovaniu a zároveň sa na ňu viažu živiny. Pre trávniky sú optimálne pôdne podmienky z hľadiska podielu organického materiálu v pôde 2–4 %. Príliš vysoký obsah organických látok (30 % a viac), najmä nedostatočne rozložených organických materiálov ktoré sa často miešajú do záhradných substrátov môže vodozadržnosť neprimerane zvýšiť. Ak takýto substrát vyschne stáva sa nezmáčavým a je veľmi ťažké ho znova zavlažiť pretože voda steká po povrchu a nevsakuje sa a pôdne podmienky sa zhoršujú. V organických väzbách sa navyše viaže príliš veľké množstvo živín ktoré sa tak stávajú trávam dočasne nedostupné a trávnik nerastie aj keď ho hnojíme.

PÔDNA REAKCIA

Pôdna reakcia (kyslosť, pH) sa pre optimálne pôdne podmienky pohybuje v rozmedzí 5,5–6,5. Na silne kyslých (s nižším pH) alebo zásaditých pôdach, resp. substrátoch (pH nad 7 je mikrobiálna činnosť obmedzená čo zhoršuje prístupnosť živín a súčasne vytvára vhodné prostredie pre rôzne hubové choroby a dvojklíčnolistové buriny.

Obsah živín vo vegetačnej vrstve je možné rovnako ako pH a zrnitostné zloženie zistiť analýzou v laboratóriu.

Orientačné požadované hodnoty koncentrácie draslíka, fosforu, horčíka, vápnika a ďalšie nájdete tu. Koncentrácie dusíka sa pre účely pestovania trávnika neuvádzajú, pretože jeho stav závisí skôr od množstva skutočne prijatého dusíka. Ten sa stanoví analýzou rastlín. Je však možné ho aj odhadnúť jednoduchým pozorovaním rastu trávy – ich farby, hustoty porastu a množstva pokosenej hmoty.

PÔDNA MIKROFLÓRA

Súčasťou pôdy je aj pôdna mikroflóra mikrofauna a makrofauna a tie z veľkej miery určujú pôdne podmienky. Mikroorganizmy sa podieľajú na kolobehu živín v pôde. To znamená na ich uvoľňovaní z odumretej organické hmoty alebo naopak na dočasnom viazaní vo vlastných telách. V umelo miešaných piesočnatých substrátoch intenzívne hnojených trávnikov sú zloženie a frekvencia mikroflóry výrazne ovplyvnené sériou zásahov. Tie sú opísané v ostatných článkoch. V trávnikárstve pribudol nový trend a to využitie mykorhizálnych húb ktoré môžu pomôcť rastlinám lepšie čerpať živiny a vodu z pôdy a takto ešte o ďalší stupeň zvýšiť pôdne podmienky na kvalite. Iné huby naopak spôsobujú choroby trávnikov. O nich pojednáva kategória „Ošetrovanie trávnika„.

Vyššie živočíchy, ktoré výrazne ovplyvňujú podmienky lúčnych stanovíšť (dážďovky, mravce, myši, krty a iní), môžu pre intenzívne trávniky predstavovať nežiadúce škodce a výrazne ich poškodzovať.